Recenze: Šárka

Silná vášeň k mužovi vs. oddaná láska k violončelu

Performancia Šárka spracovala českú legendu o Ctiborovi a Šárke v modernom tanečnom šate. Príbeh slúži tvorcom iba ako motivačný zdroj.

Choreografka Eva Rezová legendu o zrade a láske posunula do umeleckého sveta. Ctibora, zdatného hrdinu, ktorý je plno oddaný svojmu remeslu, hudbe a predovšetkým svojmu nástroju, stvárňoval violončelista  Ladislav Mariaš. Postavu na prvý pohľad nevinnej Šárky zatancovala Michaela Dzurovčínová, ktorej dievčenská bezbrannosť sa až démonicky premieňa v eroticky podfarbenú lačnosť, ktorá spaľuje všetko okolo seba – mužský objekt svojho záujmu nevynímajúc. Jej sýto červené šaty zdvíhajú varovný prst a upozorňujú na veľké nebezpečenstvo. Snaží sa ho zvádzať, ale láska k umeniu a k hudbe je silnejšia, než ženský pôvab. Dielo je možné čítať aj pohľadom na súčasnú situáciu, keď mnoho pracujúcich v kultúre odchádza do iného odvetvia. On si radšej volí smrť, než sa vzdať svojej lásky.

Duet je živelný, plný neskrotnej túžby. Obaja performeri ume prepájajú scénický výrazový tanec s moderným. Choreografia presne vymedzuje cieľ Šárky – vábenie muža. Tanec nedefinuje iba atmosféru, ale je aj charakterotvorný. Meniaca sa dynamika zobrazuje jednotlivé štádiá vzťahu dvojice, vývojový spád umocňuje emotívny hudba Bedřicha Smetany, ktorá výrazne dotvára celkovú atmosféru.

Šárka nie len česká legenda, ale aj moderná tanečná performancia, ktorá umelecky stvárňuje ženskú vášeň a oddanosť k umeniu.

autor: Adam Nagy

„Život je tanec, tak si ho zatancuj.“